Základné jednotky SI | ||||
---|---|---|---|---|
Meno | Symbol | Veličina | Definícia | |
meter |
|
dĺžka | Meter je dĺžka dráhy, ktorú prejde svetlo vo vákuu za 1/299792458 sekundy (podľa 17. CGPM, 1983). | |
kilogram |
|
hmotnosť | Kilogram sa rovná hmotnosti medzinárodného prototypu kilogramu (platino - irídiový valec), ktorý je umiestnený v Medzinárodnom úrade pre miery a váhy (Bureau International des Poids et Mesures, BIPM) v Paríži (podľa 1. CGPM, 1889). Kilogram je základná jednotka SI s predponou; gram je definovaný ako odvodená jednotka rovná 1/1000 kilogramu; predpony ako mega sa pridávajú ku gramu, nie kilogramu; napr. Mg, nie Mkg. Je to jediná jednotka doteraz definovaná prototypom namiesto merateľného prírodného úkazu. | |
sekunda |
|
čas | Sekunda je trvanie presne 9 192 631 770 periód žiarenia, ktoré zodpovedá prechodu medzi dvoma hladinami veľmi jemnej štruktúry základného stavu cézia (133Cs) pri teplote 0 kelvinov (podľa 13. CGPM, 1967 – 1968). | |
ampér |
|
elektrický prúd | Ampér je stály elektrický prúd, ktorý pri prechode dvoma priamymi rovnobežnými nekonečne dlhými vodičmi zanedbateľného kruhového prierezu, umiestnenými vo vákuu vo vzdialenosti 1 m³ od seba, vyvolá silu 2×10−7 newtonu na 1 meter dĺžky vodičov (podľa 9. CGPM, 1948). Jednotka je pomenovaná podľa Andrého Maria Ampéra (1775 – 1836). | |
kelvin |
|
termodynamická teplota | Kelvin je 1/273,16 termodynamickej teploty trojného bodu vody (podľa 13. CGPM, 1967). Jednotka je pomenovaná podľa Williama Thomsona lorda Kelvina (1824 – 1907). | |
mól |
|
látkové množstvo | Mól je látkové množstvo sústavy, ktorá obsahuje práve toľko elementárných jedincov (entít), koľko je atómov v 0,012 kg čistého uhlíka (12C) (podľa 14. CGPM, 1971). Pri udávani látkového množstva treba elementárne častice (entity) špecifikovať; môžu to byť atómy, molekuly, ióny, elektróny, iné častice alebo bližšie určené zoskupenia častíc. Ide približne o 6,02214199×1023 entít. | |
kandela |
|
svietivosť | Kandela je svietivosť zdroja, ktorý v danom smere vysiela monochromatické žiarenie s frekvenciou 540×1012 hertzov, a ktorého žiarivosť v tomto smere je 1/683 wattu na steradián (podľa 16. CGPM, 1979). |
Predpony používane pred jednotkamy
skr. | názov | pôvod | hodn. | hodnota | názov |
---|---|---|---|---|---|
Y | yotta | tal. otto = osem | 1024 | 1 000 000 000 000 000 000 000 000 | kvadrilión |
Z | zetta | tal. sette = sedem | 1021 | 1 000 000 000 000 000 000 000 | triliarda |
E | exa | gr. εξάκις, hexákis = šesťkrát | 1018 | 1 000 000 000 000 000 000 | trilión |
P | peta | gr. pentákis = päťkrát | 1015 | 1 000 000 000 000 000 | biliarda |
T | tera | gr. τέρας, téras = tetrákis = štyrikrát | 1012 | 1 000 000 000 000 | bilión |
G | giga | gr. γίγας, gígas = obrovský | 109 | 1 000 000 000 | miliarda |
M | mega | gr. μέγας, mégas = veľký | 106 | 1 000 000 | milión |
k | kilo | gr. χίλιοι, chílioi = tisíc | 103 | 1 000 | tisíc |
h | hekto | gr. εκατόν, hekatón = sto | 102 | 100 | sto |
da | deka | gr. δέκα, déka = desať | 101 | 10 | desať |
– | ---- | 100 | 1 | jeden | |
d | deci | lat. decimus = desatina | 10−1 | 0,1 | desatina |
c | centi | lat. centesimus = stotina | 10−2 | 0,01 | stotina |
m | mili | lat. millesimus = tisícina | 10−3 | 0,001 | tisícina |
μ | mikro | gr. μικρός, mikrós = malý | 10−6 | 0,000 001 | milióntina |
n | nano | gr. νάνος, nános = trpaslík | 10−9 | 0,000 000 001 | miliardtina |
p | piko | tal. piccolo = malý | 10−12 | 0,000 000 000 001 | bilióntina |
f | femto | škand. femton = pätnásť | 10−15 | 0,000 000 000 000 001 | biliardtina |
a | atto | škand. arton = osemnásť | 10−18 | 0,000 000 000 000 000 001 | trilióntina |
z | zepto | lat. septem = sedem | 10−21 | 0,000 000 000 000 000 000 001 | triliartina |
y | yokto | lat. octo = osem | 10−24 | 0,000 000 000 000 000 000 000 001 | kvadrilióntina |