Currieho jav
Médium na ktoré zapisuj
ete magnetickým poľom je z magneticky mäkkého materiálu. To znamená to že takýto materiál môžte magnetickým poľom polarizovať. Média založené na takýchto materiáloch sú prepisovateľné. Ale takýto materiál spolarizujete aj obyčajným magnetom a tak zničíte všetko čo bolo na disku uložené. Avšak existujú aj magneticky tvrdé materiály ktoré takto jednoducho nespolarizujete. Ak je na takomto materiáli bol uložený magnetický záznam môžete ho čítať tým istým spôsobom ako dnes bežne používané magnetické média. Problém je že tu strácate možnosť prepisovania, pretože na takéto médium magnetickým poľom nič nezapíšete. Spojenie výhod oboch druhov materiálov SONY vyriešila ozaj elegantne. V magneticky tvrdých materiáloch existuje tepelná hranica (nazývaná Currieho teplota). Ak zahrejete daný materiál na teplotu vyššiu než je táto teplota tento sa stáva magnetický mäkkým a teda prepisovateľným. Pri tejto teplote spravíte magnetický záznam tak isto ako aj napr. na hard disku. Po ochladení sa zápis už magnetickým poľom nedá prepísať. Technologicky sa to rieši súčasným použitím magnetického záznamu a lokálnym ohrevom média laserom. Currieho teplotu vieme regulovať, napríklad pridaním prímesí iných materiálov. Teda funguje to vo finále tak že zaznamenávací prvok nájde záznamové miesto na disku, toto miesto je v tento moment lokálne zohriate laserom na teplotu približne 200 stupňov Celzia, v nasledujúcom momente magnetický prvok spraví záznam, a je to.
Využitie: CD mechaniky....